Stranka prestahovana na
Dendrobates
Výskyt
Domovom žabiek Dendrobatoidea je stredná a južná Amerika (Nikaragua,sever Brazílie, Bolívie, Kostarika).
Popis
Aj keď tieto drobné žabky vstúpily do podvedomia ľudí predovšetkým vďaka svojím kožným toxínom, v skutočnosti je jedovatá iba necelá polovica z asi 175 známych druhov. Tie naozaj najjedovatejšie, predstavujúce pre človeka skutočné smrtelné nebezpečenstvo, by sa však určite dali spočítať na prstoch jednej ruky. Ich veľkosť sa pohybuje od 1,5cm až 5 cm. Farby sú rôzne,väčšinou krikľavé žlté,červené,oranžové modré alebo zelené a môžu byť jednofarebné aj dvojfarebné priečne alebo pozdĺžne pásikavé alebo bodkované či rôzne inak fľakaté.
Chov
Aj keď sú pralesničky veľmi atraktívne a vzhľadom ku svojej veľkosti a spôsobe života nie príliš náročné na priestor, rozhodne nepatria medzi ľahko chovateľné živočíchy vhodné pre začiatočníkov. Vyžadujú vlhké a teplé, husto zarastené paludárium napodobujúce tropický dažďový prales, o rozmerech aspoň 50 x 40 x 40 cm pre jeden pár, s podkladom zmiešaným z machu, lignocelu a rašeliny. Substrát by mal byť síce mierne vlhký, v žiadnom prípade však nesmie byť mokrý, alebo dokonca rozmočený. Dôležité je dostatok vhodných rastlín (najlepšie živých), v ktorých zeleni se žabky budú cítiť bezpečne Živé rastliny sú naviac schopné pomôcť udržať v teráriu dostatočnú vlhkosť. Tak ako vo svojej domovine, ocenia pralesničky aj v teráriu niekoľko broméliovitých rastlín naplnenými vodou, alebo rôzne zavesené kazety od filmov (tzv. filmovky) naplnené približne do jednej tretiny. Veľmi vhodné a účelné sú napríklad rozpolené škrupiny kokosového orecha s vyvŕtaným otvorom hore, položené cez sklenenú či plastovú misku s trochou vody. Takto vytvorené jaskynky slúžia nielen ako vhodné kladište vajíčok, ale žaby ho rady používajú aj ako úkryt. Veľmi dekoratívne pôsobia aj vhodné korene a kúsky kôry - nejlepšie z korkového dubu, ktorý má úžasnú schopnosť odolávať zvýšenej vlhkosti. Teplotu udržujeme v rozmedzí 22 – 25°C s nočným poklesom až ku 20°C, pre niektoré horské druhy aj nižšiu. Pralesničky nevyhľadávajú príliš intenzívne osvetlenie, skôr rozptýlené a tak trochu intímne. Na druhú stranu ale musíme zobrať do úvahy, že živé rastliny pri nedostatku svetla určite nebudú prosperovať. Tu je treba nájsť určitý kompromis, ideálne je dobre nasvietený bujný porast rastlín, pod ktorým žabky nájdu útočisko a potrebný polotieň. Pre tieto účely sú skvelé napr. špeciálne žiarivkové trubice so zvýrazneným modrým a červeným spektrom, vhodné ako pre akvária, tak aj do skleníkov. Táto trubica dokáže zaistiť rastlinám dostatok svetla vhodného zloženia a pokiaľ je vrchné poschodie paludária dobre zarastené, žabky pod ním nebudú trpieť presvetlením. Vlhkosť v teráriu by nemala nikdy klesnúť pod 80%, preto často rosíme mäkkou vlažnou vodou. Všetky žaby všeobecně majú veľmi tenkú, jemnú a citlivú pokožku, ktorá sa pri nedostatočnej vlhkosti rýchlo vysuší a väčšinou aj nenapraviteľne poškodí. Naviac má veľkú schopnosť absorbovať spolu s vlhkosťou všetky jedy a chemikálie, ktoré sa potom usadzujú v tele. Je preto treba dbať na vhodnú kvalitu a chémiu vody, pretože aj nepatrné zbytky saponátov, organických hnojív, chlóru a iných chemikálií dokáže pralesničky veľmi rýchlo přrotráviť, alebo v horšom prípade aj zabiť. Tvrdá voda zo studne nie je na rosenie terária tiež príliš vhodná, nielen že žabám príliš nesvedčí, ale vyzrážané minerály zaňechávajú po odparení vody na rastlinách škaredé mapy. Tie znemožňujú rastlinám dýchanie a z krehkých listov nejdú prakticky odstránit. Ideálne je teda na rosenie používať pokiaľ je možné vodu dažďovú z oblastí nezamorených exhaláciami, mäkkú, alebo aspoň prevarenú či odstátu a zbavenú chlóru. Laboratórnymi pokusmi bolo dokázané, že väčšina v prírode odchytených pralesniček pozvoľna v zajatí ztráca schopnosť tvorby kožných toxínov, prípadne že je značne obmedzená ich účinnosť. Jedince odchované v teráriách nemávajú prakticky žiadný jed, nlebo len veľmi slabý. Je to zrejme spôsobené absenciou ich prirodzenej potravy, ktorú v prírode tvoria predovšetkým určité druhy jedovatých mravcov a termitov. Ich jed sú tieto žaby schopné spracovať a kumulovať vo svojej pokožke. V terarijných podmienkach je ale zloženie potravy úplne odlišné a skladá sa prevažne nami dostupných živočíchov: múch, cvrčkov a ich larvami, octomiliek, chvostoskokov, prípadne z niekoľko druhov „lúčneho“ nasmýkaného hmyzu. Jed vylučovaný pokožkou však nemožno u jedincov z prírody ani po niekoľkých rokoch chovu v teráriu podceňovať a vždy je na mieste dodržovať aspoň základné bezpečnostné opatrenia. Je nutné podotknúť, že jed pralesničiek je účinný predovšetkým ak dostane sa priamo do krvi, čo sa môže pochopiteľne uskutočniť aj kontaktom so sliznicou. To znamená nechytať si po manipuláci s nimi na ústa, nechytať si oči a vždy si potom dôkladne umyť ruky mydlom. Akákoľvek manipulácia holými rukami je len zbytočným hazardom, obzvlášť ak máme na rukách nejaké škrabance. Rozhodne sa vyplatí používánie jemných chirurgických rukavíc v ktorých má ruka dostatočný cit a toľko nehrozí, že týmto krehkým tvorom ublížime. Najlepšie je však nebrať pralesničky do ruky vôbec a pri odchytávaní používať napríklad obyčajné papierové kornútky, ktoré sa po použití jednoducho vyhodia.